Klasifikačná stupnica UIAA

I Ľahké: Najjednoduchšia forma skalného lezenia, nie však už iba a bezvýhradne chodecký terén. Na zabezpečenie rovnováhy sú potrebné ruky.

II Mierne ťažké: Začiatok lezenia, pri ktorom sa vyžaduje technika troch pevných bodov.

III Stredne ťažké: Na exponovaných miestach sa už odporúča medziistenie.

IV Ťažké: Sú nevyhnutné lezecké skúsenosti, úseky tohto stupňa už obvykle vyžadujú viac medziistení.

V Veľmi ťažké: Lezenie už kladie značné nároky na trénovanosť lezca. Neraz už ide o previsnuté úseky.

VI Neobyčajne ťažké: Nevyhnutná je dobrá technika a spoľahlivé istenie.

VII Mimoriadne ťažké: Veľká expozícia sa často spája s malými možnosťami istenia, aj výborní lezci potrebujú pre každý druh skaly špeciálnu prípravu, aby výstupy tohto stupňa vyliezli bez pádu.

VIII až X Stupňovanie predchádzajúcich obťažností, vyžaduje už veľmi špecifický tréning. Obvykle je táto obťažnosť nedostupná lezcom, ktorí netrénujú na umelej stene a nevenujú značnú časť svojho tréningového plánu špecifickému posilňovaniu. Bežné lezenie v týchto stupňoch obťažnosti je vyhradené vrcholovým športovcom.

XI Súčasná hranica lezeckých možností. Spravidla je nevyhnutné predchádzajúce nacvičovanie cesty a ani špičkoví lezci nie sú schopní úseky tohto stupňa opakovať často. Na prekonanie sú nevyhnutné ideálne podmienky, špičková forma a úplné sústredenie na výkon. Tento stupeň obťažnosti býva často prekonávaný s vopred osadeným istením. Stupnica UIAA je smerom nahor otvorená. Na presnejšie rozlíšenie sa k číselnej hodnote pridávajú znamienka plus (+) a mínus (-). Výstup má byť vždy opísaný alebo nakreslený jednotným spôsobom. Stupnica UIAA rozlišuje medzi lezením voľným, vyjadreným klasifikačnými stupňami, a technickým lezením, označeným stupňami A0 až A5. Použitie expanzných skôb (nitov) sa označuje písmenom „e“ (napr. A4e).