Statické laná

je nesprávne označenie pre nízkoprieťažné lano, patriace do kategórie textilných lán používaných v lezectve. Oproti horolezeckým (dynamickým) lanám sa laná statické vyznačujú zníženou prieťažnosťou, ktorá je vyžadovaná pre práce vo výškach na lane, v záchranárstve a v speleoalpinizme.

Laná sú označované podľa ČSN EN 1891 ako „Nízkoprieťažné laná s oplášteným jadrom“. Podľa tejto normy sa delia na dva typy. Lano typu A má požadovanú minimálnu pevnosť 22 kN a je určené na činnosti vo výškach a nad voľnou hĺbkou, na záchranu, speleológiu a podobné činnosti. Lano typu B má nižšie parametre, napr. jeho minimálna pevnosť je 18 kN. Laná typu B sú väčšinou menších priemerov, vyžadujú väčšiu starostlivosť pri používaní a ich uplatnenie je hlavne tam, kde je hmotnosť lana limitujúca (napr. expedičná činnosť).

Nízkoprieťažné laná sa vyrábajú v priemeroch od 8,5 mm do 16 mm hlavne z polyamidu, polyesteru aromatického polyamidu (kevlar), orientovaný polyetylén a vectran. Dôležitou požiadavkou normy je, že sa musia vyrábať z materiálu, ktorý má bod tavenia vyšší než 195 °C, takže na ich výrobu nemožno použiť polyetylén a polypropylén, ktoré túto požiadavku nespĺňajú.

Z hľadiska dynamického výkonu sú laná skúšané v dĺžke skúšobnej vzorky 2 m, pádový faktor f=1 a hmotnosť skúšobného bremena je pri lane typu A 100 kg a pri lane typu B 80 kg. Lano musí bez pretrhnutia zniesť 5 skúšobných pádov.

Dôležitým parametrom lana je jeho prieťažnosť - napr. pri lane typu A pri aplikácii skúšobnej hmoty 150 kg (predchádzajúce predpätie 50 kg) nesmie predĺženie prekročiť hodnotu 5 %.

Norma definuje aj posuv plášťa lana voči jeho jadru, uzlovateľnosť (flexibilnosť) a ďalšie parametre.

Vnútri lana je kontrolná páska prebiehajúca celou dĺžkou lana, udávajúca označenie výrobcu, typ lana a číslo normy, rok výroby číslicou a materiál, z ktorého je lano vyrobené. Tieto údaje sú v maximálnej vzdialenosti od seba 1 m a sú dôležité pre kontrolu.