Bivak (ovať)

Bivak je väčšinou núdzový príbytok či stavba, ktorá má v horách slúžiť ako náhrada chaty či stanu v nepriaznivých podmienkach. Bivakovacie stavby majú veľkú tradíciu v Alpách a stavajú sa tam, kde je ďaleko do civilizácie alebo je vzdialenosť výstupu či pochodu taká veľká, že počas výstupu môže hroziť prudká zmena počasia či zlyhanie iných faktorov. Je možné stretnúť sa s bivakmi kamennými, plechovými búdkami pre niekoľko osôb, drevenými chatkami atď. V mnohých prípadoch sú búdy vybavené napr. aj posteľami, dekami, drevom, kachľami, varičmi, pochutinami atď.

Bivakom alebo bivakovaním tiež môžeme nazvať núdzové prespanie pod holým nebom (hoci aj v bivakovacom vaku - Zdarského vak) v horách či prírode. Najvyššie bivakovanie uskutočnil v roku 1983 horolezec Josef Rakoncaj so spolulezcom Agostinom da Polenzom, a to vo výške 8561 m n. m.

Vo Vysokých Tatrách sa bivakom obvykle rozumie veľký balvan, pod ktorým sa dá ukryť, prípadne prespať. Údajne možno v každej tatranskej doline nájsť aspoň jeden takýto úkryt.